Výživová poradkyňa: Chute dieťaťa môžeme ovplyvniť už v tehotenstve
Tehotenstvo so sebou prináša neraz mnoho otázok a obáv. Spolu s tým sa spája aj problematika správnej výživy, aby aj mamička, aj dieťa boli zdravé, sýte aj spokojné. SILVIA KUZMOVÁ sa venuje práci s tehotnými ženami už viac ako šesť rokov. Je autorkou komplexného konceptu pre budúce mamičky s názvom Pokojný pôrod, prostredníctvom ktorého pripravuje ženy na pôrod a materstvo z pohľadu fyzického tela, výživy, pohybu, psychickej prípravy až po dojčenie a život s bábätkom po pôrode. V rámci projektu Čo jedia zdravé deti sa zameriava na osvetu v oblasti výživy tehotných a dojčiacich žien, prvých príkrmov či detskej imunity a pôsobí aj ako dula a laktačná poradkyňa.
Dieťatko prináša zmeny do života matky už pri počatí. Tehotné ženy sa neraz zamýšľajú nad tým, čo by mali jesť a čo naopak nemôžu, a to nielen pre ranné nevoľnosti. Čo teda môže mamička vo svojej strave zmeniť tak, aby bábätku nielen neublížila, ale mu zabezpečila prísun čo najlepších živín?
Základom stravovania tehotných žien je pestrá a vyvážená strava s hlavným dôrazom na kvalitu a minimálnu úroveň spracovania potravín. Mám na mysli varenie z overených a skutočných potravín, akými sú naše obilniny, strukoviny, oriešky, semiačka, farmárske živočíšne výrobky, lokálne ovocie a zelenina a vhodne zvolené tuky, ktoré sú dôležité na správnu produkciu tehotenských hormónov. V dobre vyskladanom jedálničku je možné pokryť veľkú časť potrebných živín pre správny vývoj bábätka ako aj pre fyziologický a nekomplikovaný priebeh tehotenstva a z toho vyplývajúci ľahký a prirodzený pôrod. V prípade reštauračnej stravy sa odporúčam vyhnúť vyprážaným a živočíšnym produktom a zamerať sa skôr na rastlinné alternatívy.
Je o vás známe, že presadzujete najmä doma robenú stravu z primárnych a sezónnych potravín a polotovary by i u vás miesto nenašli. Čo by ste teda odporúčali mamičkám, ktoré neraz dajú prednosť spracovaným potravinám alebo predpripraveným jedlám? Mohla by mať takáto strava na bábätko negatívny vplyv?
Všetky spracované potraviny a polotovary vplývajú negatívne na črevnú mikroflóru budúcej mamičky a tým aj na zdravie bábätka. Rovnako tak umelé látky, dochucovadlá, konzervanty, xenobiotiká a iné nevhodné látky, ktoré prijíma budúca mamička, môžu negatívne vplývať na vývoj bábätka počas celého tehotenstva. Stretávam sa s týmto fenoménom rýchleho stravovania pomerne často. Ale aj budúce mamičky si môžu nájsť spôsob, ako sa stravovať zdravo a pritom netráviť veľa času prípravou jedla. Základom je pochopiť základné princípy a kombinácie potravín. Tak ako máme tipy na rýchle a efektívne varenie na materskej dovolenke, je tomu tak aj počas tehotenstva. Snažíme sa, aby boli jedlá nenáročné na vstupné suroviny ako aj na ich prípravu.
Správny jedálniček je pre dojčiacu matku rovnako dôležitý, ako pre tehotnú. Čo by mala mamička zaradiť do stravy, ak by chcela svojmu dieťaťu zabezpečiť tú najkvalitnejšiu výživu?
Po pôrode je dôležité telo zásobiť kvalitnými živinami rovnako tak, ako tomu bolo počas tehotenstva. Mamička sa môže stravovať pestro, zdravo a vyvážene aj v tomto období, prvé 3 mesiace je však opatrnosť na mieste. V tomto období odporúčam vyvarovať sa potravinám, ktoré môžu výrazne nafukovať, ako napr. kyslá kapusta či strukoviny. Postupne je vhodné zaraďovať všetky bežne konzumované potraviny a sledovať reakcie bábätka. Základom opäť zostáva ovocie a zelenina. Samozrejme v jedálničku by sa nemali vyskytovať žiadne spracované a konzervované potraviny, polotovary, vyprážané pokrmy, pokrmy s obsahom nevhodných tukov, kupované sladkosti či výrazné alergény. Vhodné je vyhnúť sa cukru, tučným a mastným jedlám, nekvalitným živočíšnym potravinám a najmä pitiu mlieka.
Viaceré dojčiace matky zo svojej stravy niektoré potraviny úplne vylučujú, najmä také, ktoré obsahujú alergény. Názory na túto tému sú však rôzne, niektorí tvrdia, že na to nie je dôvod. Aký je teda váš osobný názor?
Ideálny spôsob kontaktu bábätka s alergénmi je cez materské mlieko. Opatrnosť je na mieste prvé 2-3mesiace. V každom prípade však odporúčam vyhnúť sa exotickým potravinám, ktoré sú pre nás neprirodzené, ako napríklad citrusy.
Kým mamička dojčí, nemusí premýšľať, čo svojmu dieťatku pripraví na jedenie. Problém však nastáva, keď kojenie dieťaťa nie je možné z akýchkoľvek príčin. Má v takom prípade mama aj iné možnosti okrem umelej náhrady materského mlieka? Čo by ste v takom prípade odporúčali?
V prvom rade odporúčam všetkým tehotným ženám absolvovať ešte pred pôrodom prípravu na dojčenie, keďže veľa mamičiek končí s dojčením v dôsledku nesprávnej techniky dojčenia, nedostatočnej psychickej podpory či dezinformácií ohľadom dojčenia. Výživa v tomto období taktiež zohráva dôležitú úlohu. Je len minimálne percento žien, ktoré v skutočnosti nemôžu dojčiť. Vo vážnych prípadoch, kde to skutočne nie je možné odporúčam vyhľadať možnosti darcovského mlieka, nakoľko materské mlieko má pre bábätko ideálne zloženie. V tomto prípade je taktiež dôležité skoršie zavádzanie príkrmov s cieľom prechodu na reálnu stravu a elimináciu umelého mlieka. Dôležité je rešpektovať pripravenosť a vlastné tempo každého bábätka.
Názory odborníkov i mamičiek o tom, kedy je správny čas na odstavenie dieťatka od dojčenia, sa líšia. Niektorí tvrdia, že po roku alebo roku a pol je už na to najvyšší čas, iní sa zasa riadia pravidlom: čím dlhšie, tým lepšie. Ako sa na to dívate vy? Existuje vôbec nejaké optimálne pravidlo alebo je to len na rozhodnutí matky a dieťaťa?
Prínosy dlhodobého dojčenia zo zdravotného i psychologického hľadiska pre matku aj dieťa sú podložené mnohými štúdiami, preto sa prikláňam k dlhodobému dojčeniu. Ako výživová poradkyňa však vždy hodnotím po prvom roku aj schopnosť dieťatka konzumovať zdravú a vyváženú stravu mimo materského mlieka. V každom prípade odporúčam mamičkám, aby sa rozhodli podľa svojich potrieb a ukončili dojčenie v čase, ak sa cítia oni i bábätko pripravené.
Akými potravinami je najvhodnejšie začať, keď mama začne dieťa odstavovať od mlieka, prípadne začne do stravy zavádzať príkrmy?
Ako prvé potraviny po materskom mlieku volíme sezónne ľahko stráviteľné a nealergizujúce druhy zeleniny, ako napr. mrkva, tekvica či cuketa. Postupne pridávame správne zvolené a pripravené druhy obilnín vo forme kaší, neskôr zavádzame vybrané živočíšne potraviny a strukoviny. Nezabúdame na kvalitné tuky. Vyhýbame sa detským výrobkom ako sú rôzne sterilizované príkrmy či instantné kaše.
Ktorým potravinám je podľa vás zasa lepšie sa úplne vyhýbať aspoň do určitého veku dieťaťa?
Všetko závisí od predispozícií, veku a zdravotného stavu dieťatka. Odporúčam sa vyhýbať cukru a sladeným pokrmom do kedy je to len možné, tiež odporúčame obmedziť množstvo soli v detských pokrmoch. Počas prvých 2-3 rokov treba tiež dávať pozor na množstvo nerozpustnej vlákniny, ktorú ešte detské črievko nevie dokonale spracovať. Odporúčam počkať dlhšie napr. s podávaním morských plodov a hríbov. A v zdravom stravovaní detí nemajú miesto ani bežné kupované sladkosti, chipsy, fast food a pod.
Vo všeobecnosti je zrejme lepšie viesť deti ku konzumácii zeleniny čo najskôr. Mnohí rodičia však s deťmi musia bojovať, aby ich presvedčili dať si do úst niečo podobné. Vy však máte s deťmi bohaté skúsenosti, vedeli by ste poradiť aj nejaké tipy, ako urobiť jedenie zeleniny pre malých čo najpríťažlivejšie?
Tu sa opäť dostávame k téme výživy počas tehotenstva a dojčenia. Už počas tohto obdobia ovplyvňujeme chuťové preferencie bábätka. Ďalším predpokladom je správne zvolená postupnosť príkrmov, ako napr. neskoršie zavádzanie ovocia z dôvodu sladkej chuti, vytváranie stravovacích návykov, edukácia a vzor rodiny po prvom roku. Ja spolu s mojimi kolegyňami nemáme s konzumáciou zeleniny u našich detí problém. Základom je konzumácia zeleniny u rodičov, rozhovory a jedle a jeho pôsobení v tele a vhodne zvolené recepty.